HISTÓRIA

Požiarna ochrana

Obecné zastupiteľstvo dňa 31. januára 1903 schválilo stanovy Hasičského spolku vo Vasiľove. Členom spolku bol povinne každý muž vo veku od 18 - 42 rokov. Kto odmietol byť členom hasičského spolku platil daň 10 - 20 korún. Spolok tvorili štyri družstvá: hasičov, striekačov, vodnárov a ochrancov. Počas 1. svetovej vojny spolok zanikol. V roku 1921 bol založený Dobrovoľný hasičský spolok pod vedením Jozefa Hnojčíka.

Spolok mal 25 členov a v obci postavili drevenú hasičskú zbrojnicu. Naďalej platilo, že muži ktorí sa nezapojili do hasičskej a strážnej služby, platili na obecný účet výkupné 15 korún ročne. V roku 1934 obecné zastupiteľstvo schválilo požiarno-bezpečnostný štatút. Obyvatelia platili ročné hasičské dávky podľa veľkosti svojich usadlostí.

Počas vojny hasičstvo nevykonávalo takmer nijakú činnosť. Rovnaká situácia bola aj v roku 1945. S obnovou činnosti sa začalo v celej republike od roku 1946. Vybavenie hasičov v obci Vasiľov nezodpovedalo požiadavkám, ktoré sa kládli na hasičské zbory.

Opatrenia proti požiarom sa zosilnili v roku 1947, v čase veľkého sucha. Gazdovia museli mať vo dvore sud s vodou, rebrík, hák a handry na hasenie. V obci musela byť zriadená strážna hliadka. Strážnu službu vykonával každý občan vo veku od 18 do 60 rokov.V roku 1951 vasiľovskí hasiči získali motorovú striekačku. Táto okolnosť si vynútila opravu existujúceho hasičského skladiska.

V lete v roku 1952 boli v potoku vybudované dve stavadlá, ktoré mali zadržiavať vodu pre prípad požiaru. V tom roku bola postavená sušiareň hadíc. V roku 1953 bolo vytvorené aj ženské požiarne družstvo, ktorému boli pridelené vychádzkové uniformy.Po roku 1945 obec nezaznamenala požiar. Väčší požiar vypukol až v roku 1960. Vďaka rýchlemu zásahu hasičov nezhorela žiadna obytná budova.Napriek rôznym výkyvom v práci vasiľovských hasičov nebolo možné ich prácu zle hodnotiť.

Pri listovaní archívnych materiálov z tých čias sa radili skôr medzi lepšie organizácie.